•                V rozhodnutí o prijatí dieťaťa do MŠ môže riaditeľka určiť adaptačný pobyt dieťaťa v materskej škole. Prijatím dieťaťa  a jeho prvotným vstupom  do materskej školy prebieha proces adaptácie, teda proces, počas ktorého sa dieťa prispôsobuje novým sociálnym podmienkam v prostredí materskej školy.  Materská škola (ďalej len MŠ) pre uľahčenie prechodu dieťaťa z rodiny realizuje adaptačný program. Adaptačný program MŠ obsahuje rôzne formy  aktivít, ktoré uľahčujú prechod dieťaťa z rodiny do MŠ, vrátane  rôznych foriem spolupráce s rodičmi, s cieľom tento prechod uľahčiť.

        Spôsoby uľahčovania adaptácie dieťaťa v materskej škole:

        Rodičia a učitelia môžu uľahčiť adaptáciu dieťaťa v materskej škole viacerými spôsobmi:

        • krátkodobými návštevami dieťaťa s rodičom ešte pred vstupom do MŠ Deň otvorených dverí, pozorovanie pri pobyte vonku,
        • konzultáciami a informačnými stretnutiami rodičov dieťaťa, riaditeľky a učiteľky triedy
          na začiatku jeho dochádzky do materskej školy,
        • dôslednou  prípravou  dieťaťa na pobyt v MŠ (rozprávanie, pozitívne pôsobenie, prispôsobovanie domáceho režimu na pobyt v MŠ…).

         

        Učiteľky zmierňujú a napomáhajú prekonávať sťaženú adaptáciu dieťaťa viacerými stratégiami:

        • prejavmi záujmu učiteľky o dieťa napr. privítaním dieťaťa v triede, podaním ruky, úsmevom, pohladením, vyjadrením potešenia z opätovného stretnutia,
        • sprostredkovaním dieťaťu najdôležitejších pravidiel, oboznámením s priestormi (trieda, umyváreň, jedáleň, spálňa ),
        • dovolením dieťaťu ponechať obľúbenú hračku,
        • krátkym rozhovorom s dieťaťom o ponuke hračiek a činností s cieľom motivovať dieťa,
        • ranným kruhom, v ktorom môže dieťa komunikovať s inými deťmi a vyjadriť svoje myšlienky, pocity a názory voľne,
        • orientáciou na hrové záujmy dieťaťa, odpútaním pozornosti dieťaťa od prejavov negatívnych emócií, umožniť mu hrať sa hry, ktoré sú jeho obľúbené,
        • nenútením dieťaťa do hier a činnosti, ale uplatňovaním motivácie,
        • relaxáciou dieťaťa umožniť mu relaxovať, venovať sa sebe, keď to potrebuje na uvoľnenie negatívnych emócií v relaxačnom kútiku,
        • chválením dieťaťa za pozitívne prejavy správania a ochotu spolupracovať, hraním sa s inými deťmi,
        • zabezpečením priestorov proti úrazu a úteku dieťaťa.  

         

        Adaptačný proces prebieha jednotlivými fázami, ktoré môžu mať vzhľadom na

        individualitu dieťaťa rôzne trvanie:

                                                                    Orientačná:

        Dieťa v MŠ: 

        • stavia sa do úlohy pozorovateľa,
        • spracováva množstvo podnetov a problémov,
        • nepokúša sa nadviazať kontakt s rovesníkmi,
        • nezaujíma sa o aktivity,
        • rozpráva ticho, jednoslabične alebo vôbec,
        • nehrá sa, a ak áno, tak nie veľmi intenzívne,
        • je uzavreté, zdržanlivé, plačlivé,
        • dieťa trpí nechutenstvom, odmieta sa stravovať v MŠ.

         

        Dieťa doma: 

        • prežíva to, čo dospelí po namáhavom dni,
        • je neisté, unavené hlukom a množstvom podnetov,
        • túži po kľude, chce si odpočinúť,
        • obmedzuje mnohé zo svojich činností, s ktorými sa zaoberal pred vstupom do MŠ,
        • zje všetko, čo pred neho predložíte, pretože jedlo v MŠ odmietlo,
        • potrebujú spracovať svoje dojmy a zážitky.

         

        Úloha rodiča:

        • nelúčiť sa s dieťaťom dlho (pri dlhom lúčení dieťa zneistie, nakoľko neobvyklé správanie rodiča podporí jeho strach),
        • rešpektovať dĺžku adaptačného pobytu 14 hod,
        • po návšteve v MŠ dať dieťaťu možnosť odpočinku,
        • nezaťažovať dieťa náročnými aktivitami (nákupom, prechádzkami, pobytom
          na ihrisku,...),
        • zosúladiť režim dňa v domácnosti s režimom v MŠ (čas vstávania, stolovania, hrania, odpočinku…), 
        • neprerušuje pobyt v MŠ,
        • komunikuje s učiteľkami a plne im dôveruje. 

         

                                                        Fáza presadenia sa

         Dieťa v MŠ:

         

        • je ochotné podniknúť prvé pokusy o kontakt s rovesníkmi,
        • pokúša sa presadiť v skupine,
        • začína viac komunikovať,
        • hľadá ochranu u dospelých, ak má ťažkosti s rovesníkmi,
        • rýchlo sa unaví (pre spory medzi deťmi pri presadzovaní sa v skupine),
        • snaží sa upútať pozornosť všetkými prostriedkami,
        • vyberá si len niektoré jedlá, naďalej málo zje.

         

        Dieťa doma:

        • pôsobí nevyrovnane,
        • často sa mení jeho nálada,
        • pokúša sa upútať pozornosť všetkými prostriedkami,
        • plače, ak chcú rodičia odísť (aj keď zabezpečuje dozor jeho známa osoba),
        • je odmietavé, chce opak toho, čo sa mu ponúka,
        • odvráva,
        • ráno je plačlivé, i keď šlo večer skoro spať.

         

        Úloha rodiča:

        • neprerušuje pobyt v MŠ,
        • nelúči sa s dieťaťom dlho,
        • nezaťažuje dieťa väčšími aktivitami, podporuje priateľstvá v MŠ na ihrisku, doma,
        • rešpektuje správanie dieťaťa,
        • komunikuje s učiteľkou.

         

                                             Fáza ukľudnenia, vyrovnania 

        Dieťa v MŠ:

        • správanie dieťaťa sa blíži k norme,
        • je istejšie v priestoroch MŠ, podriaďuje sa normám a pravidlám správania sa,
        • prejavuje deťom svoju náklonnosť,
        • zaujíma sa o aktivity iných detí, zapája sa do činností,
        • napodobňuje vzory,
        • začína lepšie jesť, odmieta len neobľúbené jedlá. 

         

         Dieťa doma:

        • dieťa je telesne vyčerpané,
        • rýchlo sa unaví, 
        • začína rozprávať o zážitkoch a deťoch z MŠ.

         

        Úloha rodiča:

        • neprerušuje pobyt v MŠ, podľa možnosti ani na jeden deň,
        • podporuje nové priateľstvá v MŠ (doma, na ihrisku, v parku),
        • zaujíma sa o pekné zážitky prežité v MŠ,
        • predlžuje pobyt v MŠ i na popoludnie,
        • rešpektuje psychosomatickú záťaž u dieťaťa,
        • komunikuje s učiteľkou.

         

        Adaptačný program MŠ je  zákonným zástupcom dieťaťa zverejnený prostredníctvom vývesiek v priestoroch školy a na webovom sídle MŠ. S adaptačným programom MŠ sú oboznámení zákonní zástupcovia novoprijatých detí vopred pred nástupom do MŠ pedagogickými zamestnancami školy.  O dĺžke a forme adaptačného pobytu sa rozhodne v spolupráci so zákonnými zástupcami dieťaťa a  prihliadnutím na individuálne osobitosti dieťaťa.

        Ak je zákonným zástupcom dieťaťa vydané písomné rozhodnutie o prijatí  dieťaťa a  určený adaptačný pobyt,  zákonný zástupca  privádza dieťa do materskej školy postupne na jednu, dve  a najviac štyri hodiny (podľa individuálnej dohody s riaditeľkou školy) a po prevzatí dieťaťa z materskej školy zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa. Ak sa dieťa zadaptuje, môže dieťa po dohode zákonného zástupcu s riaditeľkou pravidelne navštevovať materskú školu v dohodnutom čase, aj celodenne. Riaditeľka školy pred ukončením adaptačného pobytu prerokuje so zákonným zástupcom, na základe návrhu triedneho učiteľa, ďalšie pokračovanie predprimárneho vzdelávania dieťaťa  v MŠ.

        Priebeh adaptačného pobytu vypracováva triedna učiteľka. Adaptačný hárok vypĺňa   zákonný zástupca dieťaťa  a odovzdá ho triednej učiteľke pred nástupom dieťaťa, alebo v prvý deň nástupu. Zákonným zástupcom dieťaťa poskytujú informácie o priebehu adaptácie dieťaťa obe učiteľky v triede pri preberaní dieťaťa alebo po dohode so zákonným zástupcom, odporúčajú zákonným zástupcom ďalší postup v adaptácií na nasledovné dni.

        V prípade zníženej adaptačnej schopnosti dieťaťa a v záujme zdravého vývinu môže riaditeľka na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu a po prerokovaní so  zákonným zástupcom rozhodnúť o prerušení dochádzky dieťaťa do materskej školy (na dohodnutý čas), vo výnimočnom prípade o ukončení predprimárneho vzdelávania v materskej škole.