ŠKOLSKá Spôsobilosť dieťaťa

pred vstupom do základnej školy

Hlavným kritériom, ktoré je rozhodujúce pre prijatie dieťaťa do školy. Zákon č. 254/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov hovorí: „…povinná školská dochádzka začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku (do 31.08. dosiahne vek 6 rokov)  a dosiahne školskú spôsobilosť.“ Zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť školopovinné dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky.

Ako sa bude postupovať, ak dieťa nebude na školu ešte pripravené?

Ak dieťa po dovŕšení 6 rokov nedosiahne školskú spôsobilosť, bude potrebné požiadať riaditeľa materskej školy o POKRAČOVANIE plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole. Riaditeľ o tom vydá rozhodnutie.

Potrebný bude

o    písomný súhlas príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie,

o    písomný súhlas všeobecného lekára pre deti a dorast a

o    informovaný súhlas zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.

  Kritériá a znaky školskej zrelosti:

 

1. Vek – k 31.8. dieťa dovŕšilo 6 rokov. Priemerný vek pripravenosti na školu je 6,5 rokov. Chlapci dozrievajú neskoršie, hlavne motorika ruky a sústredenie. Všeobecne platí, že u dievčat narodených od júla a u chlapcov od marca je lepšie posúdiť školskú zrelosť individuálne, odborným pracovníkom, pedagogicko-psychologickou poradňou.

 

 

2.Telesná spôsobilosť, vyspelosť, zrelosť nervových dráh. Posudzuje sa výška a hmotnosť dieťaťa, ktorá predstavuje kvalitatívnu premenu telesnej stavby dieťaťa, predĺženie končatín, relatívne zmenšenie hlavy, zúženie a sploštenie trupu, zníženie tukovej vrstvy, nástup druhej dentície. Pohyby dieťaťa sú presnejšie úspornejšie, jemnejšie.

 

 

Čo má dokázať dieťa pred vstupom do školy z hľadiska hrubej motoriky:

- Dokázať prejsť po čiare, obrubníku.

- Stáť na špičkách s otvorenými aj zatvorenými očami.

- Skákať na jednej nohe – aj pravej aj ľavej.

- Vedieť chodiť po mierne naklonenej ploche.

- Vedieť prejsť cez kladinu.

- Dokázať preskočiť cez nízku prekážku oboma nohami.

- Vyskočiť na prekážku.

- Byť zručné pri loptových hrách – vediť chytiť, hodiť loptu a predmety rôznych veľkostí... .

Činnosti, ktoré vedú k rozvíjaniu hrubej motoriky u detí: - striedavá chôdza po špičkách a po pätách so skrčenými prstami;  chytanie drobných predmetov prstami na nohách; striedať chôdzu s behom na znamenie;  preskakovanie prekážok s rozbehom; nohami šúľať valčeky po zemi; chytanie lopty; stať na jednej nohy a upažiť; zo stoja prejsť do kľaku a späť.

 

 3. Mentálna spôsobilosť - myslenie sa stáva analytickejším, zdokonaľuje sa schopnosť vystihnúť podstatné znaky a vzťahy medzi javmi, schopnosť reprodukovať predlohu. Obohacuje sa slovná zásoba dieťaťa a jej obsah. Začína spontánny záujem o číslice a písmená. Dochádza k diferencovanejšiemu vývinu v základných duševných schopnostiach, napr. vo vizuálnej a sluchovej diferenciácii, v rozlišovaní tvaru a priestoru, ako aj v rozvoji kauzálneho myslenia.

Čo má dieťa dokázať pred vstupom do školy z hľadiska vnímania času:

- Orientovať sa v ročných obdobiach.

- Dokázať priradiť činnosti, ktoré vykonáva k určitému časovému obdobiu.

- Vedieť, čo sa robí ráno, na obed a večer.

- Rozlišovať na obrázkoch časovú postupnosť.

- Rozlišovať pojmy najskôr, neskôr, nakoniec.

- Orientovať sa v týždni.  (nielen vymenovať dni v týždni,  rozpoznať víkend, pracovné dni ...).

- Poznať a rozlíšiť  pojmy včera, dnes, zajtra.

Čo má dieťa dokázať pred vstupom do školy z hľadiska sebaobsluhy:

- Byť samostatné pri udržiavaní hygieny (samostatné umývanie rúk po činnosti, pred stolovaním, čistenie zubov,...). 

- Vedieť, kedy si má ísť umyť ruky.

- Vedieť sa samo obliecť a vyzliecť.

- Zvládnuť zapínanie a rozopínanie gombíky, zipsov.

- Poznať svoje oblečenie.

- Pokúsiť sa zaviazať si šnúrky.

- Vedieť si otočiť oblečenie (poznať prednú a zadnú stranu oblečenia).

- Používať správne príbor a slušne stolovať.

4. Emocionálna zrelosť - ide o dosiahnutie relatívnej emocionálnej stability, ústup od impulzívnych reakcií a nadmernej vzrušivosti. Impulzívne konanie, citová labilita, precitlivenosť, plačlivosť, nesústredenosť, nesamostatnosť, vzdorovitosť a agresivita patria medzi znaky nespôsobilosti pre školu.

5. Sociálna zrelosť predpokladá vyvinutú potrebu dieťaťa stretávať sa s inými deťmi, rovesníkmi, schopnosť podriadiť sa zásadám a záujmom detských skupín. Dieťa musí byť dostatočne samostatné a primerane svojmu veku nezávislé od rodičov, musí byť schopné prevziať patričnú zodpovednosť za svoje konanie i za plnenie školských povinností a prevziať rolu školáka.

Čo má dieťa dokázať pred vstupom do školy z hľadiska sociálnych schopností:

- Prejaviť súcit, poskytne útechu.

- Vedieť byť empatické.

- Zvládnuť dohovoriť sa s ostatnými.

- Spolupracovať v rámci skupiny.

- Vedieť počkať až bude na rade.

- Primerane reagovať na autoritu.

- Správať primerane situácii, v ktorej sa nachádza.

- Mať osvojené pravidlá slušného správania sa.

- Mať trpezlivosť na prekonávanie prekážok.

 

6. Reč, sluchové vnímanie a fonologické uvedomovanie. Reč by nemala byť výrazne narušená, v rámci normy je možná mierna dyslália (rotacizmus, sigmatizmus). Rečová chyba často sprevádza ťažkosti v čítaní a písaní, čo sa môže javiť ako dyslexia. Primárne je potrebné logopedicky upraviť chybu reči. Fonologické uvedomovanie dieťaťa je jeden zo základných predpokladov, vedúcich k rýchlemu a úspešnému zvládnutiu čítania. Poznať prvé, posledné písmeno v slove, syntéza a analýza slov, rozklad slova na hlásky, skladanie slov z hlások.

 

Čo má dieťa dokázať pred vstupom do školy z hľadiska reči:

- Mať správnu výslovnosť všetkých hlások.

- Poznať význam slov.

- Chápať jednoduché vtipy a hádanky.

- Dokázať k sebe priradiť obrázky a popísať ich.

- Vedieť utvoriť protiklady.

- Vedieť povedať slová podobného významu.

- Poznať nezmysel na obrázku a pomenuje ho.

- Interpretovať rozprávky alebo príbehy bez obrázkov.

- Používať správne všetky časy.

- Tvoriť súvetia.

- Doplniť vety správnym slovom.

- Aktívne a spontánne nadviazať rečový kontakt s deťmi aj dospelými.

- Poznať svoje meno, mená svojich príbuzných, kamarátov ... .

- Nadviazať a udržať očný kontakt s hovoriacim.

Činnosti, ktorými rozvíjame reč a slovnú zásobu dieťaťa:

Doplňovanie viet v príbehu – dieťaťu povieme začiatok vety a necháme ho, aby ich dokončovalo; V počutom príbehu určiť, čo je  nesprávne? - Hádanky – aj ľudové aj vymyslené – necháme, aby si deti vymýšľali svoje vlastné hádanky o veciach okolo nich; Vytváranie viet zo slov – napr. mačka – pec – spí... Motivujeme ich, aby boli tie vety rozsiahlejšie nie iba spojením tých troch slov; Prednášanie básní a riekaniek, Rozprávať deťom rozprávku, ktorú poznajú a potom sa zastaviť a nechať deti, aby pokračovali; Dramatizácia rozprávok aj básničiek – len tak pre potešenie; Povedať, čo dokážu tieto veci, čo robia tieto veci? Slnko, mesiac, ale aj napr. postavy z rozprávok ako drak, šašo ... Opakovať vety po mne – vety by mali začínať ako 10 slabičné a postupne by sa mal zväčšovať počet slabík ...; Hľadať, navrhovať riešenie rôznych situácií – čo urobíš, keď máš ísť po niečo a zabudneš, čo máš doniesť? Čo urobíš, keď ....

 

Čo má dieťa dokázať pred vstupom do školy z hľadiska vnímania zvuku:

- Lokalizovať zvuk.

- Poznať predmety podľa zvuku.

- Poznať pieseň podľa melódie.

- Rozoznávať podobne znejúce slová – či už majúce význam alebo bezvýznamové.

- Rozlišovať dlhé a krátke slabiky v slove.

- Pamätať si a reprodukovať vety, verše.

- Rýmovať.

- Určiť začiatočné písmeno v slove.

- Určiť posledné písmeno v slove.

 

Činnosti, ktorými rozvíjame sluchové vnímanie a pamäť: počúvanie a reprodukcia príbehov; hry so slovami – na čo sa začína; čo sa začína na písmeno; reprodukcia básničky, riekanky, rýmovačky; rozlišovanie rovnakých a rôznych slov – čistí – čistý / dráha – drahá / pára – para / vila – víla ....; určovanie smeru odkiaľ z priestoru prichádza zvuk. Hra na hlásky – čo začína na písmeno.... čo končí na písmeno .... Kto to zvonil? Dieťa sedí so štyrmi kamarátmi pri stole a jeden zazvoní – a dieťa má určiť, ktorý zvonil. Urob, čo ti poviem! Dieťa má splniť rozkaz, ktorý je mu uložený – choď k stolu a potom k oknu ... Začíname od dvoch príkazov a postupne ich počet zvyšujeme. Hra na tichú poštu – deti stoja za sebou a od posledného si šepkajú nejaké slovo – ten prvý v rade ho má povedať nahlas. Hra na telefón. Dieťa stojí otočené chrbtom k ostatným. Tí potichu – až šepkajú – hovoria nejaké vety a dieťa ich má opakovať. Zaviazané oči. Deti sedia v kruhu. V strede sedí jedno dieťa so zaviazanými očami. Niekto z kruhu zavolá napr. vtáčik spievaj a dieťa má uhádnuť, kto to bol. Opakuj slová. Dieťaťu povieme určitý počet slov – začíname na troch slovách a postupne ich počet zvyšujeme – a ono ich má zopakovať a zachovať aj ich poradie.

Činnosti, ktorými rozvíjame zrakové vnímanie a pamäť:

- Vyhľadať predmety na základe danej vlastnosti (farby, tvaru, použitia, ....).

- Nájsť  rozdiely medzi dvomi premetmi, obrázkami.

- Vyhľadať rozdiely medzi dvoma predmetmi, obrázkami.

- Triediť predmety podľa toho, z akého materiálu sú vyrobené (z papiera, zo skla ...).

- Rozoznávanie predmetov – triedenie predmetov podľa rôznych kategórií – farby, tvaru, veľkosti,...

- Usporiadanie predmetov podľa veľkosti.

- Napodobňovanie – sochy, mimika, kresba....

- Vymaľovanie obrázkov vzájomne sa prekrývajúcich.

 

7. Rozvoj matematických schopností - pre pochopenie počtu je nevyhnutné porozumieť základným pojmom pre označenie kvality: málo - veľa, viac – menej. Deti v predškolskom období posudzujú rozdiely v počte na základe vizuálneho odhadu. Predškolské dieťa sa učí posúdiť atribúty spojené s dĺžkou, veľkosťou, hrúbkou, poradím a pod.

Čo má dieťa dokázať pred vstupom do školy z hľadiska chápania matematických pojmov:

- Dokázať porovnať pojmy a určiť vzťahy: úzky – široký, nízky – vysoký, menej – viac, menší – väčší ... .

- Triediť a tvoriť skupiny,  poznať, čo do skupiny patrí/nepatrí.

- Pomenovať a zoradiť – malý, stredný, veľký.

- Poznať a pomenovať geometrické tvary (kruh, štvorec, obdĺžnik, trojuholník).

 

Čo má dieťa dokázať pred vstupom do školy z hľadiska priestorovej orientácie:

- Rozoznávať smery hore – dole, dopredu – dozadu.

- Vedieť ukázať čo je na, do, v, pred, za, nad, pod, vedľa a medzi.

- Poznať a aplikovať pojmy nižšie, vyššie, ďaleko, blízko.

- Vedieť kto je prvý, posledný, stredný, predposledný.

- Orientovať sa v priestore – v okolí domu, bytu, materskej školy, pozná cestu k najbližším.

- Vedieť čo je hneď pred a hneď za.

- Dokázať ukázať a rozoznať na svojom tele, aj na druhej osobe čo je vpravo a vľavo.

 8. Grafomotorika, lateralita - zvládnutie správneho držania ceruzky, sklon zošita, primeraná manipulácia a tlak pri písaní. Ľavorukosť je nevyhnutné rešpektovať, zvýšenú pozornosť treba venovať držaniu ceruzky a sklonu zošita, chybné návyky sa neskôr ťažko naprávajú.

Čo má dokázať dieťa pred vstupom do školy:

- Mať vzťah ku kresleniu.

- Nakresliť postavu človeka.

- Dokázať nakresliť šikmé čiary.

- Nakresliť oblúky (horný, spodný).

- Držať správne ceruzku.

- Správny tlak na podložku pri kreslení.

- Kresliť plynulo, bez prerušení.

- Dokázať  prejsť  nakresleným labyrintom bez vybočenia.

- Prekresliť nejaký obrázok podľa predlohy.

Čo má dokázať dieťa pred vstupom do školy z hľadiska posudzovania jemnej motoriky:

- Dokázať manipulovať s drobnými predmetmi.

- Strihať.

- Otvárať dlaň postupne po jednom prste.

- Dotknúť sa postupne bruškom palca ostatných prstov.

- Poznať hmatom odlišné hračky a predmety.

- Poznať hmatom zvieratá.

- Dokázať  rozlíšiť povrch a materiál.

- Poznať hmatom geometrické tvary.

Činnosti, ktoré vedú k rozvíjaniu jemnej motoriky a grafomotoriky: modelovanie hadov, guľôčok a iných tvarov z plastelíny;  hry na zoologickú záhradu – napodobňovanie pohybu a zvukov rôznych zvierat; obťahovanie geometrických tvarov; skladanie papiera; hra na klavír – pohybovanie prstami ako po klávesoch; napodobňovanie rytmu – vyklepkávaním, tlieskaním; vytlieskávanie dlhých a krátkych slabík v básničke; zostavovanie geometrických tvarov zo zápaliek; navliekanie korálikov; retiazka z kancelárskych spiniek; kreslenie obrázkov podľa predlohy – od najjednoduchších po zložitejšie; vystrihovanie hranatých a okrúhlych tvarov; skladanie figúrok.